Čo sa májov týka, jeden mi zapríčinil kádrový prooser. Museli sme ako všetci pracujúci naklusať na vopred určené zhromaždisko, kde sa urobila výkriková prezencia a známym útekárom boli pridelené zástavy na dlhých paliciach, aby nemohli zdrhnúť pred pochodovaním a predžutým povinným pokrikom. Vedúci nás, dôverou poctených vlajkonosičov, postavil do jedného radu na čelo skupiny. Tým mal o nás okamžitý prehľad, lebo vlajka sa musela držať vo vertikále, ináč by spadla a jemu zmizla z horizontu. Ale ja som tú palicu zastokol do mriežky od kanála, ktorý sa krásnou súhrou ocitol práve pod mojimi nohami, a v ten moment som zdrhol. A keď bol konečne vydaný povel na pochod, davy sa pohli, ale vzápätí sa museli rozdvojiť, lebo museli obchádzať osamelú ruskú vlajku zarazenú v kanáli. Náš zodpovedný vedúci, keď pochopil trápnosť situácie a prečo sa ľudia rehocú, sa hrdinsky v protismere pochodujúceho davu vrátil, vytiahol tú osamelú vlajku z kanála, dobehol pôvodnú skupinu poctených a zaradil sa medzi hrdých vlajkonosičov. Tým sa pripravil o možnosť rozptýliť sa hneď za tribúnou, lebo na vopred určenom mieste asi kilometer za rozchodom už čakalo auto, do ktorého bolo treba tie prááápory zasa naložiť. Radostné tváre našej skupiny vlajkonosičov v ten rok neboli spôsobené ďaľšími budovateľskými úspechmi našej rozvinutej soc. spoločnosti pod vedením - atď., ale pohľadom na do nemoty nasratého vedúceho, ktorý si medzi kričanými povinnými heslami polohlasom memoroval čo so mnou všetko spraví. Následujúci pracovný deň ma predvolali na stranícky výbor, kde mi prečítali záznam, čo spísal ten vedúci. Tvárili sa ako revolučný tribunál, aj keď niektorým cukali kútiky úst. Keď sa vyrozprávali a mal som sa k tomu neumelo spísanému textu vyjadriť, odpovedal som, že nie som členom ich strany a nech si riešia svojich - a teraz už sa musím vrátiť do roboty, lebo musím budovať. Slušne som pozdravil a vypadol. Nič viac sa nedialo. Až časom v krčme z jedného funkcionára vypadlo, že sa dosť narehotali, ale pretože ten blbec vedúci poslal kópiu toho svojho záznamu aj straníckym nadriadeným a oni niekoho riešiť museli, zdrbali jeho, lebo "nevedel zabezpečiť dôstojný priebeh osláv 1. mája, o čom svedčí zaslaný záznam." Ako ho zdrbali zostalo straníckym tajomstvom dodnes.
      A perlička na záver: keď nám po prevrate k značnej neľúbosti našich kádrovákov vracali späť naše kádrové spisy, bol tam aj ten záznam vedúceho z 1. mája. Naspodu bola rukou dopísaná poznámka "vyriešené, založiť", pečiatka miestnej straníckej organizácie a nečitateľný podpis. A nielen to. Boli tam priam klenoty, ako napríklad jeden môj vnútorný obežník. Každý si ho mal prečítať a vlastnoručným podpisom potvrdiť, že sa s ním oboznámil. Na vybodkovanych miestach sa naozaj skveli podpisy, iba ten dole bol síce podľa vtedajších zvyklostí, ale predsa len trocha iný. Bolo tam

S pozdravom 'Bojom za mier"
         Džingischán

a všetci to poslušne podpísali.

Netušil som čo všetko na nás tí smradi kádrovácki zbierali a čo všetko schovali či vyhodili predtým, než nám ten spis vôbec dali..